Ja by som chcela byť cez víkend doma.
A ja by som chcel ísť k rodičom.
Takže zase bude po tvojom.
A čo mám robiť? Ja tam ísť chcem.
Takýto rozhovor môže veľmi rýchlo začať pôsobiť ako súťaž.
Buď vyhrá jeden - alebo druhý.
A kompromis si potom predstavujeme ako niečo uprostred:
Tak tam pôjdeme len na pol dňa a obaja budeme trochu nespokojní.
Niekedy je takéto riešenie naozaj najlepšie.
Často však existuje lepšia cesta.
Najprv zistiť, čo každý z nás v skutočnosti potrebuje.
Požiadavka nie je to isté ako potreba
Poviete:
Chcem, aby sme v sobotu zostali doma.
To je konkrétny návrh.
Za ním však môže byť potreba:
- odpočinúť si,
- mať chvíľu pokoj,
- stráviť čas spolu,
- nemusieť znova cestovať.
Druhý človek hovorí:
Ja chcem ísť k rodičom.
Za jeho požiadavkou môže byť:
- udržiavať kontakt s rodinou,
- dodržať sľub,
- niekomu pomôcť,
- alebo jednoducho potreba byť s ľuďmi, ktorých dlho nevidel.
Kým sa rozprávame len o:
doma
proti:
u rodičov,
vyzerá situácia ako dve nezlučiteľné možnosti.
Keď pochopíme potreby, ktoré za nimi stoja, môže vzniknúť oveľa viac možností.
Skôr než navrhnete riešenie, zistite, čo je pre druhého dôležité
V konfliktoch často prichádzame s kompromisom príliš rýchlo:
Tak tam pôjdeme na dve hodiny.
Druhý:
To nemá zmysel.
A sme opäť na začiatku.
Namiesto toho môže pomôcť otázka:
Čo je pre teba na tej návšteve najdôležitejšie?
Možno zistíte:
Sľúbil som mame, že jej s niečím pomôžem.
To už je iný problém než:
„Musíme celý víkend stráviť u rodičov.“
A riešenie môže vyzerať úplne inak.
Jasne povedzte aj svoju vlastnú potrebu
Snaha o kompromis sa niekedy zmení na jednostranné prispôsobovanie.
Dobre, tak pôjdeme.
Navonok je problém vyriešený.
Vo vnútri však môžete cítiť:
Zase som ustúpil.
A neskôr sa objaví:
Ja stále robím len to, čo chceš ty.
Preto je dôležité povedať aj vlastnú potrebu:
Chcem nájsť riešenie, ale naozaj potrebujem mať časť víkendu bez programu. Posledné týždne som veľmi unavený.
Tým druhému nedávate ultimátum.
Len do rozhovoru prinášate niečo, čo má mať pri hľadaní riešenia rovnakú váhu.
Kompromis automaticky neznamená polovicu na polovicu
Predstavte si, že jeden človek chce otvorené okno a druhý zatvorené.
Kompromis:
Tak ho necháme napoly otvorené.
môže fungovať.
Pri zložitejších potrebách však matematické rozdelenie často nestačí.
Napríklad:
Ja potrebujem večer pokoj.
Ja potrebujem pracovať a niekoľkokrát telefonovať.
Riešením nemusí byť:
obaja sa budeme snažiť hovoriť trochu potichu.
Môže ním byť:
Ty budeš pracovať v pracovni a ja budem v obývačke.
Obaja dostali veľkú časť toho, čo skutočne potrebovali.
To je často lepšie než mechanické „niečo medzi“.
Hľadajte viac než jednu možnosť
Keď sa objaví prvý návrh, máme tendenciu okamžite o ňom začať bojovať.
Čo keby sme tam išli v sobotu?
Nie.
A tým sa rozhovor končí.
Môže pomôcť vytvoriť niekoľko možností bez potreby ich hneď hodnotiť.
Napríklad:
Môžeme ísť len v sobotu dopoludnia.
Tentoraz môžeš ísť sám.
Návštevu môžeme presunúť na budúci týždeň.
Môžeme tam ísť v nedeľu a sobotu si nechať voľnú.
Zrazu nemáte dve možnosti:
moja a tvoja.
Máte niekoľko spoločných možností, medzi ktorými si možno vyberať.
Pýtajte sa, čo je nevyhnutné a čo je flexibilné
Nie každá časť našej požiadavky je rovnako dôležitá.
Napríklad:
Chcem ísť na dovolenku na desať dní v júli.
Možno je pre vás zásadné:
- ísť aspoň na týždeň.
Ale nie je zásadné:
- presne v júli,
- na desať dní,
- alebo na konkrétne miesto.
Druhý človek môže mať svoje pevné a flexibilné body.
Pomáha opýtať sa:
Čo z toho je pre teba naozaj dôležité a v čom môžeš ustúpiť?
A rovnakú otázku položiť aj sebe.
Nezamieňajte si kompromis s kapituláciou
Kompromis môže vyzerať takto:
Ja potrebujem sobotné dopoludnie pre seba, ty chceš ísť k rodičom. Čo keby si išiel dopoludnia sám a popoludní by sme boli spolu?
Kapitulácia:
Dobre, tak pôjdem, aj keď nechcem.
Rozdiel nie je len vo výsledku.
Je aj v tom, či ste mali možnosť povedať svoju potrebu a či sa s ňou pri rozhodovaní skutočne počítalo.
Ak jeden človek takmer vždy ustúpi len preto, aby nebol konflikt, nie je to dlhodobo zdravý kompromis.
Pozor na skryté obchodovanie
Kompromis niekedy skĺzne k:
Dobre, urobím to, ale potom mi niečo dlhuješ.
Alebo:
Minulý týždeň som ustúpil ja, takže teraz musíš ty.
Vo vzťahoch samozrejme existuje vzájomnosť.
Ak sa však každá dohoda začne meniť na účtovníctvo zásluh, môže vzniknúť ďalší konflikt.
Lepšia otázka je:
Je táto konkrétna dohoda prijateľná pre oboch?
namiesto:
Kto už ustúpil viackrát?
Dohoda musí byť konkrétna
Niekedy sa konflikt skončí vetou:
Tak sa obaja budeme viac snažiť.
Znie to pekne.
Ale čo to presne znamená?
Ak napríklad riešite domáce povinnosti:
Musíš mi viac pomáhať.
je neurčité.
Konkrétna dohoda môže znieť:
Ty budeš tento mesiac nakupovať v utorok a v piatok a ja sa budem cez týždeň starať o varenie.
Alebo:
Keď jeden z nás nebude môcť splniť svoju úlohu, povie to druhému najneskôr deň vopred.
Čím konkrétnejšia je dohoda, tým menšia je šanca, že si ju každý vyloží inak.
Dobrá dohoda odpovedá na niekoľko jednoduchých otázok
Pomáha vedieť:
- Kto čo urobí?
- Kedy?
- Ako často?
- Čo ak to nepôjde?
- Kedy sa k dohode vrátime, ak nebude fungovať?
Napríklad:
Skúsme mesiac striedať víkendy. Jeden naplánujeme spoločne, druhý si každý zariadime po svojom. O mesiac si povieme, či nám to vyhovuje.
To už je dohoda, ktorú možno skutočne vyskúšať.
Kompromis môže byť dočasný
Nemusíte vždy nájsť definitívne riešenie.
Niekedy môžete povedať:
Teraz nevieme, čo nám bude vyhovovať. Skúsme to dva týždne takto a potom to vyhodnotíme.
Je to užitočné najmä pri témach, ktoré sa opakujú:
- domáce práce,
- spoločný čas,
- starostlivosť o deti,
- pracovný režim,
- návštevy,
- peniaze.
Namiesto nekonečného hľadania dokonalého riešenia môžete urobiť malý experiment.
Čo ak sa potreby naozaj nedajú zladiť
Nie každý rozdiel sa dá vyriešiť elegantnou dohodou.
Jeden človek napríklad chce deti.
Druhý ich nechce.
To nie je problém, ktorý vyrieši:
Tak budeme mať pol dieťaťa.
Niektoré potreby a hodnoty sú jednoducho nezlučiteľné.
Aj tu však dobrá komunikácia pomáha.
Nie tým, že vytvorí nemožný kompromis.
Ale tým, že jasne ukáže:
- V čom sa presne líšime?
- Je niektorá časť flexibilná?
- Dokážeme s týmto rozdielom žiť?
Niekedy je poctivé zistenie nezlučiteľnosti lepšie než falošná dohoda, s ktorou nie je spokojný nikto.
Čo ak druhý chce len svoje riešenie
Môžete povedať:
Ja potrebujem, aby to bolo takto.
A druhý:
Nie. Urobíme to podľa mňa.
Potom už nejde len o hľadanie kompromisu.
Môžete sa vrátiť k princípu:
Rozumiem, že to tak chceš. Ja však s týmto riešením nie som v pohode. Potrebujem, aby sme našli možnosť, s ktorou môžeme obaja súhlasiť.
Ak druhá strana nie je ochotná pripustiť žiadnu z vašich potrieb, možno problém nie je v tom, že neviete nájsť dosť dobrý kompromis.
Možno zatím nevzniká žiadny spoločný kompromis.
Čo ak ustupujete najmä preto, aby bol pokoj
To býva dôležité rozpoznať.
Poviete:
Dobre, tak to urobíme podľa teba.
A cítite úľavu.
Hádka sa skončila.
Zároveň však možno cítite odpor alebo frustráciu.
Skúste si položiť otázku:
Súhlasím s týmto riešením, alebo len chcem, aby sa už konflikt skončil?
Ak je pravdivá druhá možnosť, môže byť lepšie povedať:
Nechcem sa ďalej hádať, ale s týmto riešením zatiaľ nesúhlasím. Potrebujem ešte chvíľu premýšľať.
To môže byť zdravšie než okamžitý súhlas, ktorý budete neskôr druhému vyčítať.
Nečakajte, že druhý automaticky spozná vašu hlavnú potrebu
Môžete sa hádať o dovolenke, peniazoch alebo návštevách.
Pod povrchom však môže byť niečo úplne iné.
Napríklad:
Nechcem zase celý víkend tráviť s tvojimi rodičmi.
Druhý počuje:
Nemáš rád moju rodinu.
Vy pritom myslíte:
Potrebujem mať aj čas na oddych.
Ak to nepoviete, druhý môže vyjednávať s problémom, ktorý v skutočnosti nemáte.
Preto môže byť užitočné povedať priamo:
Nejde mi o to, že by som ich nechcel vidieť. Ide mi o to, že potrebujem mať časť víkendu bez programu.
Zrazu sa otvoria nové možnosti.
Jednoduchý postup pri hľadaní dohody
Keď máte rozdielne potreby, môžete skúsiť:
1. Opísať svoju potrebu.
Potrebujem mať cez víkend nejaký čas na oddych.
2. Zistiť potrebu druhého.
Čo je pre teba dôležité na tom, aby sme išli k rodičom práve teraz?
3. Oddeliť potreby od konkrétnych riešení.
Takže ty ich chceš vidieť a ja potrebujem mať časť víkendu voľnú.
4. Navrhnúť niekoľko možností.
Mohli by sme ísť len v nedeľu, mohol by si ísť v sobotu sám alebo to presunúť na budúci týždeň.
5. Dohodnúť konkrétne riešenie.
Dobre, v sobotu zostaneme doma a v nedeľu pôjdeme na obed.
Až potom vzniká dohoda.
Cieľom nie je, aby obaja dostali všetko
Kompromis často znamená, že sa obaja niečoho vzdajú.
Rozdiel je však v tom, či obaja zároveň dostanú niečo, čo je pre nich skutočne dôležité.
Dobrá dohoda preto nemusí znamenať:
50 % pre mňa a 50 % pre teba.
Môže znamenať:
Moja hlavná potreba je rešpektovaná a tvoja tiež.
A ak to možné nie je, je lepšie si to priznať, než vytvoriť dohodu, ktorá bude fungovať len na papieri.
Dohoda sa ukáže až vtedy, keď druhý nechce to isté čo vy
Pri čítaní je ľahké povedať:
Poďme nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom.
V skutočnom rozhovore však môže druhý odpovedať:
Ja nechcem žiadnu inú možnosť. Chcem, aby si išiel so mnou.
A práve vtedy je ťažké neustúpiť len kvôli pokoju alebo naopak nezačať bojovať za vlastnú možnosť.
V Duovio si môžete podobnú situáciu bezpečne precvičiť. Virtuálny človek má vlastnú legitímnu potrebu a nemusí prijať váš prvý návrh. Môžete zisťovať, čo je preňho dôležité, pomenovať svoju potrebu a hľadať konkrétne riešenie, ktoré rešpektuje obe strany.