„V poslednom čase mám pocit, že ma vôbec nepočúvaš.“
A v hlave okamžite naskočí:
To nie je pravda.
Potom možno pokračujeme:
Veď včera som ťa počúval pol hodiny.
A druhý odpovie:
Vidíš? Zase sa len obhajuješ.
Kritika je nepríjemná práve preto, že ju často nepočujeme len ako informáciu o jednom konkrétnom správaní.
Môžeme ju počuť ako:
„Som zlý partner.“
„Som neschopný kolega.“
„Zlyhal som.“
A tak sa začneme brániť skôr, než vôbec zistíme, čo nám druhý chcel povedať.
Obrana je prirodzená, ale často rozhovor zablokuje
Predstavte si, že vám kolega povie:
Vadí mi, že ma na poradách často prerušuješ.
Možno máte okamžite chuť odpovedať:
To nie je pravda, prerušujú sa tam všetci.
Alebo:
Pretože hovoríš strašne dlho.
Možno je na týchto odpovediach niečo pravdy.
Lenže zatiaľ ste sa vôbec nezaoberali tým, čo vám kolega oznamuje.
Rozhovor sa tak ľahko zmení z:
„Vadí mi konkrétne správanie.“
na:
„Kto z nás má pravdu?“
Prijať kritiku neznamená súhlasiť so všetkým
Keď niekto niečo kritizuje, nemusíte automaticky povedať:
Máš pravdu.
Môžete najprv zistiť, čo presne tým myslí.
Napríklad:
Môžeš mi povedať konkrétnu situáciu, keď som ťa prerušil?
Alebo:
Ak tomu správne rozumiem, vadí ti hlavne to, že začnem reagovať skôr, než dokončíš myšlienku?
Tým nič nepriznávate.
Len sa snažíte pochopiť, čo druhý skutočne hovorí.
A až potom sa môžete rozhodnúť, či s tým súhlasíte.
Najprv porozumenie, potom vysvetlenie
Častou reakciou na kritiku je:
Ale ja som to tak nemyslel.
To môže byť pravda.
Druhý človek však často nehovorí o vašom úmysle. Hovorí o dopade vášho konania.
Napríklad:
Keď počas rozhovoru stále pozeráš do telefónu, mám pocit, že ma nepočúvaš.
Automatická obrana:
Ale ja ťa počúvam.
Užitočnejšie môže byť:
Rozumiem, že keď počas rozhovoru kontrolujem telefón, pôsobí to na teba tak, že ťa nevnímam.
A až potom:
Čakal som na dôležitú správu, ale mal som ti to povedať.
Váš pohľad nezmizol.
Len ste ho nepoužili ako prvú obrannú reakciu.
Oddeľte konkrétny problém od hodnotenia osobnosti
Nie každá kritika je podaná dobre.
Niekto môže povedať:
Ty si úplne nespoľahlivý.
To je veľmi všeobecné hodnotenie.
Môžete rozhovor vrátiť ku konkrétnemu správaniu:
Čo konkrétne sa stalo, že to tak vnímaš?
Možno zistíte, že druhému vadí:
Hovoril si, že prídeš o šiestej, a prišiel si takmer o hodinu neskôr.
Teraz už máte niečo konkrétne, na čo možno reagovať.
To je pravda. Prišiel som neskoro a mal som dať vedieť.
Nemusíte preto prijať záver:
Som nespoľahlivý človek.
Môžete prevziať zodpovednosť za konkrétne konanie bez toho, aby ste prijali nálepku.
Na kritike môže byť niečo užitočné, aj keď je prehnaná
Predstavte si vetu:
Ty ma nikdy nepočúvaš.
Slovo „nikdy“ bude pravdepodobne prehnané.
Ak sa však sústredíte len naň:
To nie je pravda. Minulý týždeň som ťa počúval.
ľahko prehliadnete skutočný problém.
Namiesto toho môžete povedať:
Nemyslím si, že ťa nikdy nepočúvam. Ale znie to, akoby si mal pocit, že ťa v poslednom čase dostatočne nevnímam. Čo konkrétne ti vadí?
Tým odmietate nepresné zovšeobecnenie, ale nezahadzujete možnú užitočnú informáciu.
Pozor na dlhé vysvetľovanie
Obranná reakcia nemusí byť agresívna.
Môže vyzerať aj takto:
Ja viem, že som prišiel neskoro, ale mal som veľa práce, potom bola doprava, ešte mi niekto volal a vlastne som chcel vyraziť skôr…
Čím dlhšie vysvetľujeme, tým viac môže druhý počuť:
„Vlastne za to nemôžem.“
Niekedy je oveľa silnejšia krátka odpoveď:
Áno, prišiel som neskoro. Mal som dať vedieť. Mrzí ma to.
Dôvod môžete vysvetliť neskôr, ak je dôležitý.
Najprv však môžete ukázať, že ste skutočne počuli problém.
A čo ak je kritika nespravodlivá?
Schopnosť prijať kritiku neznamená nechať si povedať čokoľvek.
Napríklad:
Zabudol si nakúpiť. Tebe je úplne jedno, čo potrebujem.
Prvá časť môže byť oprávnená:
Zabudli ste nakúpiť.
Druhá časť už pripisuje motív:
Je vám to jedno.
Môžete povedať:
Na nákup som zabudol a beriem za to zodpovednosť. Nesúhlasím však s tým, že to znamená, že mi je jedno, čo potrebuješ.
Je možné prijať oprávnenú časť kritiky a zároveň odmietnuť tú neprimeranú.
Kritika nie je to isté ako osobný útok
Je rozdiel medzi:
Vadilo mi, ako si sa zachoval.
a:
Ty si jednoducho idiot.
V prvej vete sa dá hovoriť o konkrétnom správaní.
V druhej už nejde o spätnú väzbu, ale o útok na človeka.
Nemusíte ho prijať v mene „otvorenosti ku kritike“.
Môžete povedať:
Ak ti vadí niečo konkrétne, čo som urobil, poďme to riešiť. Nechcem však pokračovať, ak ma budeš urážať.
Prijímať kritiku a nastavovať hranice nie sú protiklady.
Skúste si položiť tri otázky
Keď vás niekto kritizuje, môže pomôcť spomaliť a v duchu si prejsť:
Čo konkrétne mi druhý hovorí?
Je na tom niečo, čo dokážem prijať?
S čím naopak nesúhlasím?
Napríklad:
S tebou sa nedá na ničom dohodnúť. Vždy všetko meníš.
Môžete dospieť k tomu:
- s nálepkou „nedá sa s tebou na ničom dohodnúť“ nesúhlasím,
- slovo „vždy“ je prehnané,
- ale posledné dve dohody som naozaj zmenil na poslednú chvíľu.
Odpoveď potom môže znieť:
Nemyslím si, že sa so mnou nedá na ničom dohodnúť. Ale máš pravdu, že posledné dve dohody som zmenil na poslednú chvíľu. Chápem, že ťa to hnevá.
To je oveľa presnejšie než buď:
Dobre, všetko je moja vina.
alebo:
To je úplný nezmysel.
Nemusíte reagovať okamžite
Niektorá kritika nás zasiahne natoľko, že nedokážeme reagovať pokojne.
Namiesto protiútoku môžete povedať:
Toto sa mi nepočúva ľahko. Potrebujem chvíľu, aby som si to premyslel.
Alebo:
Chcem ti odpovedať, ale teraz mám pocit, že by som reagoval len obranne. Môžeme sa k tomu o chvíľu vrátiť?
Pauza nemusí byť útek.
Ak sa k téme skutočne vrátite, môže byť spôsobom, ako zabrániť zbytočnej eskalácii.
Cieľom nie je prestať sa cítiť dotknuto
Kritika môže bolieť, aj keď je podaná dobre.
Cieľom nie je stať sa človekom, ktorému je úplne jedno, čo o ňom ostatní hovoria.
Ide skôr o schopnosť vytvoriť si medzi kritikou a reakciou malý priestor.
Namiesto okamžitého:
To nie je pravda.
skúsiť najprv:
Čo tým presne myslíš?
Namiesto:
A ty robíš úplne to isté.
skúsiť:
V čom konkrétne je pre teba problém?
A namiesto:
Dobre, som teda hrozný.
skúsiť:
Túto časť beriem. S touto časťou však nesúhlasím.
To je už veľmi odlišný spôsob komunikácie.
Najťažšie je to v skutočnom rozhovore
Pri čítaní článku máme čas premyslieť si správnu odpoveď.
V bežnom konflikte však môže niekto povedať:
S tebou sa vôbec nedá rozprávať. Len čo ti niečo poviem, začneš sa vyhovárať.
A vy máte na reakciu niekoľko sekúnd.
Práve preto si môžete podobnú situáciu v Duovio vyskúšať nanečisto.
Virtuálny človek vám poskytne nepríjemnú spätnú väzbu a vy odpoviete vlastnými slovami. Môžete si precvičiť, ako najprv pochopiť, čo vám druhý hovorí, prijať oprávnenú časť a zároveň pokojne odmietnuť to, čo považujete za nespravodlivé.