Prepáč, ale ja som bol naozaj unavený.
Mrzí ma, ak som sa ťa dotkla.
Ospravedlňujem sa, ale keby si mi to povedala skôr, nestalo by sa to.
Na prvý pohľad to znie ako ospravedlnenie.
Lenže druhý človek môže počuť niečo iné:
„Vlastne za to nemôžem.“
„Možno je problém skôr v tom, ako si to pochopil.“
„Keby si niečo urobil inak ty, ja by som sa tak nesprával.“
Dobré ospravedlnenie pritom nemusí byť dlhé.
Často je silnejšie práve vtedy, keď sa nesnažíme svoju chybu okamžite vysvetliť.
Ospravedlnenie nie je obhajoba
Predstavte si, že prídete o hodinu neskôr na dohodnuté stretnutie.
Môžete povedať:
Prepáč, bola hrozná premávka, potom som ešte nemohol nájsť parkovanie a vlastne som vyrazil takmer načas.
Možno je to všetko pravda.
Ale ak druhý človek čakal hodinu bez správy, jeho problém môže byť predovšetkým:
Nevedel som, čo sa deje.
Silnejšie ospravedlnenie môže byť:
Prepáč, že som prišiel tak neskoro a nedal ti vedieť. Nechal som ťa čakať a mal som ti napísať.
Až potom môžete dodať:
Zdržala ma premávka, ale mal som sa ozvať.
Vysvetlenie teda nemusí byť zakázané.
Len by nemalo z ospravedlnenia urobiť argument, prečo za svoj diel vlastne nenesiete zodpovednosť.
Pomenujte konkrétne, za čo sa ospravedlňujete
Všeobecné:
Tak prepáč za všetko.
môže znieť skôr ako snaha konflikt ukončiť.
Lepšie je byť konkrétny:
Ospravedlňujem sa, že som pred ostatnými povedal niečo, čo ťa zhodilo.
Alebo:
Mrzí ma, že som sľúbil, že to vybavím, a potom som na to zabudol.
Druhý človek tak vie, že chápete, čo presne sa stalo.
To je dôležité najmä vtedy, keď konflikt nebol len o výsledku, ale aj o pocite, že druhý nebol vypočutý.
Uznanie dopadu je viac než vysvetlenie úmyslu
Častá veta znie:
Nechcel som ti ublížiť.
To môže byť dôležité.
Ale nehovorí to nič o tom, či ste pochopili, čo vaše konanie spôsobilo.
Napríklad:
Nechcel som ťa pred ostatnými zosmiešniť.
je informácia o vašom úmysle.
Môžete k nej pridať:
Ale chápem, že moja poznámka tak mohla pôsobiť. Bolo to odo mňa necitlivé.
Obe veci môžu byť pravdivé zároveň.
Dobrý úmysel nevymaže nepríjemný dopad.
A uznanie dopadu neznamená, že priznávate niečo, čo ste nechceli urobiť.
Pozor na „ak“
Jedno z najčastejších neospravedlnení znie:
Prepáč, ak som sa ťa dotkol.
Problém je v tom, že ak už viete, že sa druhého niečo dotklo, slovo „ak“ jeho skúsenosť znova spochybňuje.
Môže to znieť ako:
Možno si sa urazil zbytočne.
Oveľa jasnejšie je:
Mrzí ma, že som sa ťa tou poznámkou dotkol.
Alebo ešte konkrétnejšie:
Mrzí ma, že som to povedal pred ostatnými. Chápem, že to pre teba bolo ponižujúce.
Neznamená to, že musíte prijať každú interpretáciu druhého.
Ale ak sa ospravedlňujete za konkrétny dopad, je lepšie ho nepodkopávať hneď v tej istej vete.
„Ale“ môže ospravedlnenie zrušiť
Prepáč, že som na teba kričal, ale ty si ma naozaj vytočil.
Čo zostane po slove „ale“?
Často najmä:
Kričal som kvôli tebe.
Pritom môžete hovoriť o oboch častiach situácie.
Len je lepšie ich oddeliť.
Ospravedlňujem sa, že som na teba kričal. Nebolo to v poriadku.
A potom:
Zároveň by som chcel prebrať, čo ma v tej situácii nahnevalo.
Tým nepreberáte zodpovednosť za celý konflikt.
Preberáte zodpovednosť za svoj spôsob reakcie.
Ospravedlnenie nie je sebaponíženie
Niektorí ľudia majú s ospravedlnením problém, pretože ho vnímajú ako:
Priznávam, že som zlý človek.
Lenže:
Urobila som chybu.
nie je to isté ako:
Som zlá.
Dobré ospravedlnenie sa zameriava na konkrétne konanie.
Toto som nemal povedať.
Toto som nedodržal.
V tej situácii som reagovala príliš ostro.
Nie je potrebné:
Som hrozný človek.
Takáto veta môže dokonca preniesť pozornosť späť na vás.
Druhý človek zrazu namiesto vlastného zranenia upokojuje:
Nie, nie si hrozný.
A pôvodný problém zmizne.
Neberte na seba ani zodpovednosť za všetko
Opačným extrémom je ospravedlniť sa za celý konflikt, aj keď ste urobili chybu len v jednej časti.
Napríklad:
Mrzí ma, že som zvýšil hlas.
To môže byť pravda.
Nemusíte k tomu pridávať:
Takže za celú hádku môžem ja.
Môžete povedať:
Za to, že som na teba kričal, preberám zodpovednosť. Zároveň by som chcel neskôr prebrať aj to, čo sa dialo predtým.
Tým sa ospravedlnenie nemení na kapituláciu.
Len presne oddeľujete svoj diel.
Náprava je často dôležitejšia než dlhé ospravedlnenie
Niekedy nestačí povedať:
Prepáč.
Ak malo vaše konanie konkrétny dôsledok, je užitočné povedať aj:
Čo s tým urobím?
Napríklad:
Zabudol som ti poslať podklady načas. Mrzí ma to. Pošlem ich dnes do šiestej a nabudúce si nastavím pripomienku.
Alebo:
Povedal som tú vec pred ostatnými a bolo to nevhodné. Ospravedlňujem sa. Ak chceš, uvediem to na pravú mieru aj pred nimi.
To dáva ospravedlneniu praktický rozmer.
Nie je to len vyjadrenie ľútosti.
Je to snaha niečo napraviť.
Náprava by mala byť realistická
V snahe rýchlo získať odpustenie môžeme sľúbiť príliš veľa:
Už to nikdy neurobím.
Pri niektorých veciach to možno možno sľúbiť.
Pri iných je realistickejšie:
Chcem si na to dať pozor.
Alebo:
Nabudúce, keď budem nahnevaný, radšej si dám prestávku, než začnem kričať.
Konkrétny plán býva užitočnejší než veľký sľub.
Druhý nemusí ospravedlnenie okamžite prijať
Poviete:
Ospravedlňujem sa.
A druhý odpovie:
Teraz na to nie som pripravený.
To môže byť nepríjemné.
Máme chuť povedať:
Ale veď som sa ospravedlnil!
Lenže ospravedlnenie nie je obchod:
ja poviem prepáč → ty mi musíš odpustiť.
Druhý človek môže potrebovať čas.
Môžete povedať:
Rozumiem. Chcel som, aby si vedel, že ma to mrzí a že za to preberám zodpovednosť.
Tým nechávate ospravedlnenie stáť samo osebe.
Ospravedlnenie nemusí znamenať súhlas s celou verziou druhého
Predstavte si:
Celý večer si ma ignoroval.
Vy máte pocit, že to nie je presné.
Napriek tomu viete, že ste sa druhému venovali menej, než ste chceli.
Nemusíte povedať:
Áno, celý večer som ťa ignoroval.
Môžete povedať:
Nemám pocit, že by som ťa celý večer ignoroval, ale vidím, že som sa ti venoval málo a že ťa to zranilo. To ma mrzí.
Ospravedlňujete sa za časť, ktorú skutočne uznávate.
Nemusíte preto prijať každé zovšeobecnenie.
Čo ak ste si chybu uvedomili až neskôr
Niekedy sa počas konfliktu bránime.
Nič som neurobil.
Až neskôr nám dôjde:
Vlastne som bol naozaj necitlivý.
Môžete sa vrátiť:
Premýšľal som nad tým, čo si hovorila. V tom rozhovore som sa veľmi obhajoval a teraz vidím, že moja poznámka nebola v poriadku. Ospravedlňujem sa.
Ospravedlnenie nemusí prísť okamžite, aby malo hodnotu.
Niekedy je premyslené ospravedlnenie po upokojení oveľa úprimnejšie než rýchle:
Tak prepáč.
len preto, aby sa hádka skončila.
Ako môže vyzerať dobré ospravedlnenie
Jednoduchá štruktúra môže byť:
Čo som urobil → aký to malo dopad → zodpovednosť → náprava
Napríklad:
Ospravedlňujem sa, že som zmenil našu dohodu a nedal ti včas vedieť. Chápem, že si si podľa toho zariadila svoj program a dostal som ťa tým do nepríjemnej situácie. Mal som ti napísať hneď. Nabudúce sa ozvem, len čo zistím, že sa plán mení.
Nie je tam:
Ale…
Nie je tam:
Keby si…
Nie je tam ani dlhé obviňovanie seba samého.
Je tam jasná zodpovednosť.
Čo dobré ospravedlnenie nepotrebuje
Nemusí obsahovať:
Tak som to nemyslel.
Toto bežne nerobím.
Aj ty si urobil chybu.
Každý niekedy niečo pokazí.
Dúfam, že sa na mňa nehneváš.
Niektoré z týchto vecí môžu mať v neskoršom rozhovore svoje miesto.
Ale ospravedlnenie býva silnejšie, keď najprv necháme zaznieť jednoduché:
Toto som urobil. Nebolo to v poriadku. Mrzí ma to.
Ospravedlnenie nie je koniec, ale začiatok nápravy
Niektoré chyby napraví jedna veta a malá zmena.
Iné potrebujú čas.
Ak napríklad niekto opakovane porušoval dohodu, ďalšie:
Prepáč.
už nemusí mať veľkú váhu.
Dôležitejšie bude, čo sa stane potom.
Ospravedlnenie bez zmeny môže časom pôsobiť prázdne.
A zmena bez ospravedlnenia môže zase nechať druhého s pocitom, že dopad jeho skúsenosti nebol nikdy uznaný.
Najlepšie funguje oboje:
uznať chybu a niečo s ňou urobiť.
Ospravedlniť sa je najťažšie vo chvíli, keď máte zároveň potrebu brániť sa
Pri čítaní je jednoduché povedať:
Ospravedlňujem sa, že som nedodržal našu dohodu.
V skutočnej situácii však druhý človek môže odpovedať:
To hovoríš zakaždým. Na teba sa jednoducho nedá spoľahnúť.
A práve vtedy prichádza chuť vrátiť sa k obhajovaniu:
To nie je pravda, veď minule som…
Vo Duovio si môžete podobnú situáciu bezpečne precvičiť. Virtuálny človek reaguje na vaše ospravedlnenie a nemusí ho okamžite prijať. Môžete si vyskúšať, ako uznať svoju chybu bez výhovoriek, ponúknuť realistickú nápravu a pritom nepreberať zodpovednosť za všetko.