Na internete nájdete množstvo rád, ako komunikovať.
- Nevysvetľuj sa.
- Nenechaj sa manipulovať.
- Nastav hranicu.
- Nevstupuj do ich hry.
- Odíď z rozhovoru.
Každá z týchto rád môže byť v určitej situácii veľmi užitočná.
Problém je, že situácie nie sú rovnaké.
A rovnaké nie sú ani vzťahy.
S partnerom hovoríme inak, s kolegom inak, s rodičom inak a s cudzím človekom, ktorého už pravdepodobne nikdy neuvidíme, opäť inak.
To, čo je v jednej situácii zdravá hranica, môže byť v inej zbytočne tvrdá reakcia.
A to, čo je niekedy správna ochrana seba, môže inokedy poškodiť vzťah, ktorý sme v skutočnosti chceli chrániť.
Rovnaká veta môže v rôznych vzťahoch znamenať niečo iné
Predstavte si jednoduchú otázku:
Prečo nechceš prísť?
Ak vám ju položí cudzí človek, nemusíte mať potrebu nič ďalšie vysvetľovať.
Nechcem.
môže úplne stačiť.
Ak sa však partner spýta:
Prečo dnes nechceš byť so mnou?
môže za tým byť snaha pochopiť, čo sa deje.
Nemusí ísť o nerešpektovanie hranice.
Rovnako, keď sa kolega spýta:
Prečo tú úlohu dnes nezvládneš?
nemusí tým spochybňovať vaše právo odmietnuť ďalšiu prácu.
Možno len potrebuje vedieť, ako naplánovať projekt.
Všade by ste mohli použiť rovnakú radu:
Nechceš, nemusíš svoje nie vysvetľovať.
A v určitom zmysle by bola pravdivá.
Lenže je rozdiel medzi tým, na čo máte právo, a tým, čo je v konkrétnom vzťahu dobré urobiť.
Právo niečo nevysvetľovať neznamená, že je vždy dobré nič nevysvetliť
Toto je dôležitý rozdiel.
Partnerovi poviete:
Cez víkend nikam nejdem.
A keď sa spýta prečo:
Nemusím ti to vysvetľovať.
Možno naozaj nemusíte.
Ak ste však mali spoločné plány, takáto odpoveď môže pôsobiť ako uzavretie vzťahu.
Iná možnosť je:
Nechcem ísť, pretože som v poslednom čase veľmi vyčerpaný a potrebujem si oddýchnuť. Viem, že si sa tešila, takže chápem, že ťa to mrzí.
Výsledok je rovnaký.
Nejdete.
Vaša hranica zostala zachovaná.
A zároveň ste druhému dali informáciu:
Vidím ťa. Viem, že moje rozhodnutie ovplyvňuje aj teba. A náš vzťah pre mňa nezmizol len preto, že hovorím nie.
Komunikáciou neriešime len problém. Vytvárame aj vzťah
Každý rozhovor má aspoň dve vrstvy.
Jedna je praktická:
Čo sa stalo? Čo potrebujeme? Na čom sa dohodneme?
Druhá je vzťahová:
Ako sa k sebe počas rozhovoru správame?
Môžeme napríklad vyriešiť problém veľmi efektívne:
Nie. Nebudem to robiť. Koniec diskusie.
Možno sme tým dokonale ochránili svoju hranicu.
Ak však ide o človeka, s ktorým chceme ďalej žiť, pracovať alebo udržiavať blízky vzťah, stojí za to položiť si ešte jednu otázku:
Čo po tomto rozhovore zostane medzi nami?
- Dôvera?
- Pocit rešpektu?
- Odstup?
- Strach znovu niečo otvoriť?
Komunikácia totiž nie je len nástroj, ktorým dosahujeme výsledok.
Je aj spôsob, ktorým priebežne budujeme alebo oslabujeme vzťah.
Nezáleží len na nás
Mnohé rady o zdravej komunikácii správne zdôrazňujú:
- Máš právo na svoje hranice.
- Nemusíš všetko znášať.
- Nie si zodpovedný za emócie všetkých ľudí okolo seba.
To je dôležité.
Ak sa však komunikácia zredukuje iba na otázku:
„Ako ochránim seba?“
niečo podstatné sa stratí.
Druhý človek má tiež svoje potreby.
A medzi vami existuje nejaký vzťah.
Preto môže pomôcť premýšľať o troch veciach súčasne:
- Čo potrebujem ja?
- Čo sa pravdepodobne deje s druhým človekom?
- Čo chcem, aby po tomto rozhovore zostalo medzi nami?
Tá tretia otázka často výrazne zmení spôsob, akým odpovieme.
Partner nie je kolega. Kolega nie je cudzí človek
Predstavte si, že niekto opakovane kritizuje váš pracovný postup.
Kolegovi môžete povedať:
Potrebujem konkrétnu pripomienku k práci. Osobné hodnotenie mi nepomáha.
Je to vecné a funkčné.
V partnerskom vzťahu však môže rovnaký štýl pôsobiť chladne:
Potrebujem, aby si sformuloval konkrétnu požiadavku namiesto emocionálnej reakcie.
Technicky to možno dáva zmysel.
Vo vzťahovej rovine to môže znieť ako rozhovor medzi dvoma oddeleniami firmy.
Partner možno nepotrebuje len upraviť komunikačnú formu.
Možno sa snaží povedať:
„Som zranený.“
A niekedy je dôležitejšie najprv odpovedať:
Vidím, že ťa to naozaj vzalo. Chcem pochopiť prečo.
Až potom riešiť konkrétny problém.
Rovnako nie je dobré používať partnerskú komunikáciu všade
Opačným extrémom by bolo snažiť sa so všetkými budovať hlboké porozumenie.
Cudzí človek sa správa agresívne.
Nemusíte s ním hľadať spoločnú emocionálnu potrebu.
Niekedy úplne stačí:
Takhle se mnou nemluvte.
A odísť.
U človeka, s ktorým nepotrebujete žiadny vzťah, môže byť hlavnou prioritou:
jasnosť, bezpečie a ukončenie interakcie.
U partnera môže byť hlavnou prioritou:
hranica + porozumenie + zachovanie blízkosti.
U kolegu:
hranica + funkčná spolupráca.
U rodiča:
hranica + dlhodobá vzťahová história.
Nie sú to rovnaké situácie.
Internetová rada často nepozná váš vzťah
To je jeden z hlavných problémov univerzálnych komunikačných rád.
Človek si prečíta článok:
5 znakov, že s vami niekto manipuluje.
A začne si všímať:
vyvolávanie pocitu viny, nerešpektovanie hraníc, spochybňovanie reality.
Potom partner povie:
Mrzí ma, že si zase zostal dlho v práci.
A človek odpovie:
Za tvoje emócie nie som zodpovedný. Nenechám sa manipulovať pocitom viny.
Lenže partner možno vôbec nemanipuloval.
Možno len povedal:
„Chýbaš mi.“
A obranná technika, ktorá mala človeka chrániť pred manipuláciou, práve poškodila vzťah.
Označenie mení aj našu vlastnú komunikáciu
Len čo si druhého zaradíme medzi:
- manipulátora
- narcistu
- toxického človeka
začneme jeho správanie často interpretovať cez tento filter.
Prejaví sklamanie:
Vyvoláva vo mne vinu.
Nesúhlasí:
Nerešpektuje moje hranice.
Pamätá si rozhovor inak:
Gaslightuje ma.
Chce rozhovor dokončiť:
Tlačí na mňa.
Je možné, že niektoré z týchto opisov budú niekedy presné.
Označenie však má ešte jeden účinok:
mení aj nás.
- Začneme byť ostražitejší.
- Menej vysvetľujeme.
- Menej sa pýtame.
- Pripravujeme sa na útok.
- Každú otázku vnímame ako nátlak.
- Každý nesúhlas ako pokus o kontrolu.
A tým sa môže zmeniť celá vzťahová dynamika.
Preto je užitočné pamätať si:
Označenie nemení len to, ako druhého vidíme. Mení aj to, ako s ním začneme hovoriť.
To neznamená ignorovať skutočne neférovú komunikáciu
Opatrnosť pri označeniach neznamená:
Všetko ospravedlňujte.
Ak niekto opakovane:
- nerešpektuje vaše odmietnutie,
- vyvoláva vo vás vinu, aby vás prinútil zmeniť rozhodnutie,
- ponižuje vás,
- presúva na vás zodpovednosť za svoje správanie,
- spochybňuje vaše vnímanie namiesto riešenia konkrétnych faktov,
- trestá vás za nesúhlas,
má zmysel brať to vážne.
Rozdiel je v tom, že nemusíte najprv rozhodnúť:
Čo je to za človeka?
Môžete začať otázkou:
Čo sa medzi nami opakovane deje a ako na to chcem reagovať?
To býva praktickejšie a presnejšie.
Rešpekt k sebe, druhému a vzťahu
Možno pomôže jednoduchý model.
V dobrej komunikácii sa snažíme držať troch vecí:
Rešpekt k sebe
- Môžem povedať nie.
- Môžem mať vlastnú potrebu.
- Nemusím prijať urážku alebo nátlak.
- Nemusím sa vzdať svojho pohľadu len preto, aby bol pokoj.
Rešpekt k druhému
- Druhý môže nesúhlasiť.
- Môže mať vlastnú potrebu.
- Môže byť sklamaný.
- Môže si situáciu pamätať inak.
- Automaticky nemusí prijať moje riešenie.
Rešpekt k vzťahu
- Záleží mi na tom, ako spolu hovoríme.
- Nechcem vyhrať jednu hádku za cenu dlhodobej nedôvery.
- Chcem byť jasný, ale nie zbytočne ponižujúci.
- Chcem držať hranicu, ale nie trestať.
- Chcem byť otvorený bez toho, aby som stratil sám seba.
Práve tretia časť v internetových radách často chýba.
Vzťah nie je vždy potrebné zachovať za každú cenu
Tu je však dôležité nezájsť do opačného extrému.
Rešpekt k vzťahu neznamená:
Musím vydržať všetko, pretože nechcem o vzťah prísť.
Niekedy je práve dlhodobý spôsob komunikácie dôvodom, prečo vzťah zmeniť, obmedziť alebo ukončiť.
Niektoré vzťahy sú nebezpečné alebo dlhodobo ponižujúce.
Inokedy sa jednoducho ukáže, že potreby alebo hodnoty oboch ľudí nie sú zlučiteľné.
Rešpekt k vzťahu teda neznamená zachovať ho za každú cenu.
Znamená skôr:
Viem, že moja komunikácia ovplyvňuje nielen mňa a druhého človeka, ale aj to, čo medzi nami existuje. A vedome s tým počítam.
Medzi sebaobetovaním a tvrdým odstrihnutím je veľký priestor
Internet niekedy ponúka dva extrémy.
Jeden:
Predovšetkým buď chápavý, ustúp a nevyvolávaj konflikt.
Druhý:
Nenechaj si nič páčiť. Nastav tvrdú hranicu a odíď.
V skutočnom živote sa však väčšina vzťahov odohráva niekde medzi tým.
Môžete povedať:
Nie.
a zároveň:
Chápem, že ťa to sklamalo.
Môžete povedať:
Nechcem, aby si so mnou takto hovoril.
a zároveň:
Chcem ten problém vyriešiť, keď sa upokojíme.
Môžete povedať:
Nesúhlasím s tebou.
a zároveň:
Chcem pochopiť, prečo to vidíš inak.
Môžete si držať vlastnú hranicu a pritom zostať vzťahoví.
Niekedy je lepšie vysvetliť viac
Ak na vás niekto opakovane tlačí, môže byť zdravé prestať sa obhajovať.
Ale niekedy je vysvetlenie práve tým, čo vzťah potrebuje.
Partner sa spýta:
Prečo teraz potrebuješ toľko času pre seba?
Odpoveď:
Nemusím ti to vysvetľovať.
je možno oprávnená.
Ale:
V poslednom čase som veľmi preťažený a potrebujem večer chvíľu ticha. Neznamená to, že s tebou nechcem byť.
môže zabrániť úplne zbytočnému pocitu odmietnutia.
To nie je slabosť.
Je to informácia, ktorú sme sa rozhodli dať človeku, na ktorom nám záleží.
Niekedy je lepšie vysvetľovať menej
Rovnako však existujú situácie, keď ďalšie vysvetľovanie vzťahu nepomáha.
Poviete:
Dnes neprídem.
A nasleduje polhodinové vyjednávanie.
Vtedy môže byť zdravšie:
Už som vysvetlil prečo. Moje rozhodnutie sa nemení.
Vzťahovosť neznamená bezbrehú dostupnosť.
Je to skôr schopnosť premýšľať:
- Koľko otvorenosti je tu užitočné?
- A od akého bodu sa zo zdieľania stáva nútené obhajovanie?
Niekedy nie je hlavným cieľom vyriešiť problém
V pracovnom vzťahu môže byť hlavná otázka:
Dokážeme ďalej spolupracovať?
V partnerstve:
Dokážeme zostať blízko, aj keď sa nezhodneme?
V rodine:
Dokážeme udržať kontakt bez toho, aby sme si navzájom riadili život?
U cudzieho človeka:
Dokážem túto interakciu bezpečne ukončiť?
To sú rôzne ciele.
A komunikačná rada, ktorá je dobrá pre jeden z nich, nemusí byť dobrá pre druhý.
Tri otázky, ktoré môžu zmeniť odpoveď
Keď neviete, čo povedať, skúste si pred odpoveďou položiť:
1. Čo potrebujem ja?
- Chcem odmietnuť?
- Potrebujem byť vypočutý?
- Chcem zmenu?
- Potrebujem rozhovor prerušiť?
2. Čo sa možno deje tomu druhému?
- Je sklamaný?
- Snaží sa mi niečo povedať?
- Tlačí na mňa?
- Má inú potrebu?
- Alebo len vidí situáciu inak?
3. Čo chcem, aby zostalo medzi nami?
- Potrebujem predovšetkým bezpečne odísť?
- Chcem zachovať pracovnú spoluprácu?
- Chcem, aby partner vedel, že mi na ňom napriek môjmu nie záleží?
- Chcem sa k téme vrátiť neskôr?
Tretia otázka často zabráni tomu, aby sme použili správnu komunikačnú techniku v nesprávnom vzťahovom kontexte.
Neexistuje jedna správna veta
Niekedy najlepšia odpoveď znie:
Nie.
Inokedy:
Nie, a rád ti vysvetlím prečo.
Inokedy:
Rozumiem, že ťa to mrzí.
Inokedy:
Teraz tento rozhovor ukončím.
A niekedy:
Máš pravdu. Toto som urobil zle.
Nejde len o to poznať správne formulácie.
Ide o schopnosť rozpoznať:
- Kto stojí predo mnou?
- Aký vzťah medzi nami je?
- Čo sa práve deje?
- Čo potrebujem chrániť?
- A čo nechcem pri ochrane seba zbytočne zničiť?
Komunikácia nie je len správna odpoveď. Je to práca so vzťahom
Môžeme sa naučiť nastavovať hranice, prijímať kritiku, hovoriť nie alebo zastaviť útok.
To všetko sú dôležité zručnosti.
Ale žiadna z nich nefunguje vo vákuu.
- Inak nastavujeme hranicu partnerovi.
- Inak kolegovi.
- Inak rodičovi.
- Inak cudziemu človeku.
Preto v Duovio netrénujete len jednu univerzálnu „správnu odpoveď“. Rovnakú komunikačnú zručnosť si môžete skúšať v rôznych vzťahoch a situáciách, kde môže mať tá istá veta úplne iný dosah.
Cieľom nie je naučiť sa vždy použiť najtvrdšiu alebo najdokonalejšiu techniku.
Cieľom je vedieť v konkrétnom rozhovore hľadať rovnováhu medzi rešpektom k sebe, rešpektom k druhému a rešpektom k vzťahu, ktorý medzi vami je.